reklama

Mačča – kráľ čajov

Keď som pred rokom počas operného turné v Japonsku navštívil zenový kláštor Eiheidži, písal som v našom orientalistickom blogu aj o špecifickom pití čaju, ktoré v Japonsku uviedol zakladateľ tohto kláštora, zenový majster Dógen niekedy po roku 1200.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ide o prípravu šľahaného zeleného čaju. Tento recept sa tradoval v zenových (po čínsky „čchan“) kláštoroch v Číne. Nie je známe, kedy a kto prišiel na tento svojrázny druh čaju. Vieme len to, že počas svojich štúdií v Číne sa s ním oboznámili japonskí adepti – mnísi, ktorí prichádzali do čínskych kláštorov v úsilí naučiť sa niečo nové alebo navrátiť sa k „tej pravej“ forme buddhizmu, keď mali pocit, že buddhistické kláštory v Japonsku sú skorumpované a ich učenie nie je tou pravou cestou k Prebudeniu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Číne sa pitie čaju veľmi rozmohlo počas dynastie Tchang, hlavne zásluhou Klasickej knihy o čaji (Čcha-ťing) z 8. storočia, ktorá vyzdvihuje priaznivé účinky čaju a podáva podrobný obraz o rozmanitosti jeho prípravy. Keďže počas Tchangu sa v Číne masovo začal používať aj pomerne nedávny vynález – porcelán (zdokonalený niekedy v 7. storočí), porcelán a čaj sa stali neoddeliteľnou kombináciou, ktorá sa vinie ako zlatá niť dejinami kulinárstva, farmácie, umenia aj európskych importov z „Orientu“.

Čaj však, aspoň podľa toho, čo tvrdia zenisti, je od svojich počiatkov úzko spojený so šírením čchanu (= zenu) v Číne. V histórii čínskeho buddhizmu vyvstáva robustná postava indického mnícha menom Bódhidharma(h), ktorý prišiel do Číny niekedy v 5.-6. storočí a uviedol tu buddhistickú meditačnú školu, ktorá sa v Indii tradovala priamo od prvých nasledovníkov historického Buddhu Šákjamuniho. Traduje sa, že Bódhidharmah v Číne „objavil“ čaj a, oceňujúc jeho povzbudivé účinky, zaviedol jeho pitie v komunite svojho kláštora na Šaoline, prvého čchanového kláštora v Číne. Bódhidharmah, ktorý sa venoval meditáciám dlhým celé hodiny, sa vraj raz nahneval sám na seba, keď pri meditácii zaspal, a v svojej filozofickej odhodlanosti si odrezal viečka, aby sa mu podobná nehoda už nikdy nestala. Preto sa Bódhidharmah (v Japonsku zvaný skratkou Daruma) znázorňuje ako buddhistický mních s veľkými vypuklými očami...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vraj tam, kde odhodil svoje viečka, našiel čajovník a listy z neho mu spadli do vriacej vody, a tak prišiel na povzbudzujúce účinky čaju. Táto anekdota, tisíckrát obohraná a notoricky známa, môže byť len príliš konkrétnou interpretáciou z pôvodných čínskych zmienok. Vtedajšia písomná čínština, tzv. „klasická“, bola strohý úsečný jazyk, ktorý podáva múdrosti, úvahy a udalosti v zhustenej a zhutnenej forme bez možnoti štylisticky či kontextovo sa v nich príliš vyznať. Klasické čínske texty sa podobajú skôr matematickým vzorcom než prirodzenej ľudskej reči (v každodennom živote Číňania asi hovorili inak), takže podľa mňa je celkom možné, že Bódhidharmovo údajné „objavenie“ čajovníka mohlo len znamenať, že keď si majster v návale horlivosti odrezal a odhodil očné viečka, tak tam, kam padli, rástol čajovník, ktorý však v tých dobách už mohol byť známy svojimi účinkami a Bódhidharmovi len PRIPOMENUL, že – áno, to je tá správna rastlina, ktorá pomôže jeho mníchom vyvarovať sa takých nehôd, aká sa stala jemu, tj. prerušenie meditácie, ktorá je v čchane tou najpriamejšou cestou k dosiahnutiu Prebudenia, presne podľa Buddhovho odporúčania...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čaj sa teda už vtedy mohol aj inak v Číne piť, avšak v čchanových kláštoroch sa stal priamym receptom od majstra Bódhidharmu, ktorý odišiel z tohto sveta tak, že veľa rokov sedel nepretržite v meditačnom sede pri skale, na ktorej sa vraj vryl jeho tieň (len „vraj“ - nebol som, žiaľ, v Číne, ktorá je mekkou aj pre japonológov). A tak do doby, kým sa do čchanových kláštorov dostali Japonci ako Eisai (koniec 12. storočia) či krátko po ňom Dógen (po roku 1210), sa ako súčasť kláštorného života etabloval špecifický čajový rituál, možno ako obrad pri vítaní hostí, no určite aj ako súčasť čchanovej meditácie. Spočíval v tom, že do misky na čaj sa nasypal mletý zelený čaj mačča, zalial sa patričným množstvom horúcej vody a rozšľahal sa metličkou z jemne naštiepaného bambusu. Spolu so zavedením čchanu v Japonsku (v modernej japončine sa čínske „čchan“ vyslovuje ako „zen“) teda prišiel na ostrovy aj rituál šľahaného čaju, ktorý sa uplatňoval vo všetkých novo vznikajúcich zenových kláštoroch. Zen totiž nový samurajský režim so sídlom šóguna v meste Kamakura podporoval, pretože predstavoval novú alternatívu k starým „heianských“ školám buddhizmu, ktoré sa príliš spájali s bývalým cisárskym režimom. Kým heianské školy boli vo veľkej miere aj o obradnosti a o pastve pre oči, vyhovujúcej vkusu aristokratov na cisárskom dvore v Heiane (dnešné Kjóto), nový meditačný smer prinášal ideu strohosti, odriekania a sebazapierania: toto bolo užitočné pre nastupujúcu vojenskú vrstvu samurajov, ktorá určovala dejiny Japonska až do 19. storočia. A tak sa zen tešil veľkej popularite, a spolu s ním sa v Japonsku šírila aj príprava šľahaného mačča. Kým v samotnej Číne, domovine čaju, tento spôsob prípravy čoskoro zanikol, v Japonsku prežil, ujal sa a stal sa významnou kultúrnou inštitúciou, ktorá sa z kláštorov rozšírila najprv medzi najbohatších a potom aj medzi širšie vrstvy populácie. Ako „životná cesta prostredníctvom čaju“ (sadó) je živou tradíciou dodnes. Samotní Číňania, ktorí sa o malú nepodstatnú ostrovnú krajinu až do 19. storočia veľmi nezaujímali, boli prekvapení, keď zistili, že sa v Japonsku celé stáročia prechovala starodávna príprava čaju z čchanových kláštorov, o ktorej poznali len zmienky v starých sungských kronikách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mačča, kvalitný čaj používaný pri čajovom obrade, je najdrahším čajom na svete a jeho chuťové vlastnosti z neho robia veľmi špecifickú nenapodobiteľnú pochutinu. Tradične sa vyrábal len na najlepších čajových plantážach pri Udži (južne od Kjóta). Tieto čajové polia sa na jar zahaľujú slamenými rohožami, aby mladé lístky ostali chránené od prudkého slnka, a potom sa zbierajú „srdiečko a dva lístky“. Tieto najmladšie púčiky sa hneď naparujú v horúcej pare, čím sa zvýrazní a uchová ich svieža zelená farba. Potom sa sušia, a ako prvá jarná úroda sa časť z nich dáva na trh ako najjemnejší listový čaj pod kategóriou „nefritová rosa“ (gjokuro). Časť z tejto produkcie však ide na ďalšie spracovanie: zo sušenej listoviny vymeľnujú listovú hmotu, oddeľujúc ju od listovej žilnatiny, ktorá sa odstraňuje. Tento namáhavý a delikátny proces určuje nie len vysokú cenu, ale aj svojráznu jemnú chuť a vôňu materiálu, ktorý sa napokon melie na prášok jemný ako kakao. Kedysi si čaj mleli majstri čajového obradu doma načerstvo, podobne ako sme u nás kedysi mleli (a predtým ešte dokonca aj pražili) kávu. Technika hermetického balenia namletého čaju mačča sa však tak zdokonalila, že predávaný výrobok vydrží v súčasnosti pomerne dlhú dobu. Až po otvorení plechovky s čajovým práškom je potrebné čaj čo najrýchlejšie minúť, pretože radikálne stráca na kvalite v priebehu niekoľkých týždňov. Moji japonskí priatelia mi prezradili, že jeho čerstvosť aj po otvorení je možné uchovať v mrazničke – a je to pravda. Takýmto spôsobom si šetrím svoj mačča, prácne dovážaný z Japonska, aby som mohol svojich hostí ponúknuť týmto unikátnym nápojom na čajových stretnutiach „očakai“: oblečený do kimona, na tatami v pôvodnom japonskom liatinovom kotlíku zohrievam vodu na čaj, „čanoju“ – čo je ďalší metonymický výraz pre čajový obrad. Takto som mal tú česť uviesť starobylú tradíciu aj na Slovensku. Usilujem sa vytvoriť nevšednú atmosféru, pri ktorej hosť – podobne ako hosť očakai v Japonsku – má zažiť niečo výnimočné, vzdialiť sa behu a hluku sveta a ponoriť sa do pokoja, ticha a hlbších sfér svojej duše. Priblížiť sa zenovej meditácii... Čajoú miestnosť dopĺňa jednoduchá „čabana“ – kvetinové aranžmá, v ktorom na rozdiel od ikebany sú len DVE hlavné línie, nie tri.

Pre Európana je čajová atmosféra niečo, čo nemá inak ako zažiť. Je aj ťažko opísateľná. O čajovom obrade som dychtivo čítal od malička, ale zmienky o sklamávajúcej horkosti finálneho nápoja vo mne vzbudzovali počudovanie, čo teda na tom čajovom obrade je. Ja sám som si pri prvom dvojročnom pobyte v Japonsku na zelený čaj niekoľko mesiacov zvykal, kým som mu prišiel na chuť a začal som objavovať v jeho chuti celú škálu zážitkov a tónov. Keď som potom začal poriadať očakai na Slovensku, moji hostia si dokázali vychutnať atmosféru doplna a tvrdili, že čaj im chutí. Priatelia zo Štátnej opery Banská Bystrica, s ktorými som dlhé roky chodieval na ich japonské turné ako tlmočník a javiskový rozprávač deja predvádzaných opier, sa s čajovým obradom zoznamovali len postupne. Veľa o ňom počuli odo mňa, ale až keď sme dostali prvýkrát pozvanie na očakai a riaditeľ opery Rudolf Hromada s manželkou a barytonista Šimon Svitok s manželkou sa podujali preniknúť do tohto neznámeho územia, ovanula ich opojná atmosféra chodníčka kľukatiaceho sa neveľkou čajovou záhradkou, ktorý vedie k „čajovej chyži“ čašicu a má previesť návštevníka zo všednosti vonkajšieho sveta do estetizujúcej pokojnosti očakávaného zážitku v malej ale uhľadnej čajovej chyži, kde aj sitinou kryté rohože tatami Šimonovi Svitkovi voňali, hoci dovtedy ich pach odmietal ako nepríjemnú súčasť tradične zariadených japonských hotelov. Vo výklenku tokonoma visí biely zvitok s čiernym nápisom v úsečnej hlbokosti čínskych znakov a čabana pod ním pripomína prostú nádhernosť prírody. A v takomto prostredí vám potom hostiteľ v krásnom kimone, za hučania vody v kotlíku, udržiavanej práve na takej teplote, keď už voda hučí ale ešte nevarí, ladnými pohybmi rúk, študovanými celé roky a zmäkčenými ušľachtilou praxou, omýva nádoby, načiera bambusovou lyžičkou pyramídovú hromádku neuveriteľne zeleného mačča do vašej misky a za šuchotu hodvábneho rukáva kimona zdvíha pravé rameno, aby bambusovou naberačkou načrel do pariaceho sa kotlíka a zalial mačča v miske cícerkom zurčiacej vody. Potom pozdvihne bambusovú metličku „časen“, môže sa vás spýtať, či chcete nápoj s bohatou penou alebo bez peny, a za upokojujúceho sľubného šuchotu vám vnútri hlbokej misky šľahá dávny posvätný nápoj, ktorý vám otáčavými pohybmi misky predloží. Ukloní sa vám, vy sa ukloníte jemu na znak vďaky a uchopíte misku, položenú na tatami. Preložíte si ju opatrne pred seba, smerom k susedovi, ktorý tiež čaká na svoju porciu, a pokloníte sa aj jemu na znamenie „prepáčte, že si dovolím ponúknuť sa pred vami“. Potom si položíte misku na vyrovnanú ľavú dlaň, dva-až-trikrát ňou pootočíte, a vychutnáte si svoje mačča. Nápoja je len niekoľko dúškov, a hoci v čajovom obrade nič nie je presne dané, predsa len je všetkému daná istá „miera vhodného dekóra“. A tak sa považuje za vhodné vypiť svoj nápoj na približne tri dúšky. Keď som však bol pozvaný na čajový obrad s princeznou Nori-no mija Sajako, cisárovou dcérou, mal som možnosť vidieť, že Jej výsosť vypila svoj čaj po malých dúškoch na viackrát, čo mi ukázalo, že čajový obrad naozaj nie je ťaživou obradnosťou zošnurovaný ceremoniál, ale pravidlá tu slúžia len ako základný všeobecný návod, ktorý nám pomáha sa v situácii orientovať tak, aby sme nevybočili z akceptovaného rozmedzia.

Druhou príležitosťou čajového obradu pri operných turné bolo, keď zámožná sponzorka kultúry v meste Kumamoto pozvala do svojho čajového domca všetkých členov slovenského operného turné. Uprostred pekelne horúceho dňa na južnom Kjúšú to bol pomerne vyčerpávajúci zážitok, ale čajový obrad pochádza z dôb, keď neexistovalo elektrické ochladzovanie interiérov, a tak „prostotou-a-samotou“ („wabi-sabi“) predchnutá atmosféra čanoju poskytovala aj jeden zo spôsobov, ako aspoň na chvíľu pozabudnúť na úmornú nekonečnosť subtropického japonského leta.

O pokoji a tichu a ich ohrození pozri aj v mojom blogu.

Ivan R. V. Rumánek

Orient

Orient

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík:  Blízky východĎaleký východIndiaJuhovýchodná ÁziaVšeobecnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu