reklama

Sin-ťiang: nepokojná Ujgurská autonómna oblasť na západe Číny

Územie dnešného Sin-ťiangu sa nachádza vo východnej časti Centrálnej Ázie. Pred dvetisíc rokmi ním prechádzala Hodvábna cesta spájajúca Čínu so západnou časťou Ázie a Európou. Cez Sin-ťiang sa na začiatku letopočtu šíril do Číny buddhizmus a celý región, profitujúci z intenzívneho vnútroázijského obchodu, bol miestom stretu rozličných etník, jazykov, kultúr a náboženstiev. V priebehu 11. a 12. storočia sa v oblasti dnešného Sin-ťiangu rozšíril islám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Čínski panovníci sa usilovali administratívne pričleniť tento región už v období dynastie Tchang (7.–9. storočie), ale ovládli ho len na niekoľko desaťročí. Súčasné postavenie Sin-ťiangu ako jednej z autonómnych oblastí Číny sa odvíja od 18. storočia, keď cisárska ríša rozšírila svoj vplyv až do tejto časti Centrálna Ázie. Expanzívna politika mandžuskej dynastie Čching vytvorila nové hranice čínskej ríše zahŕňajúce aj také periférne oblasti ako Mongolsko, Tibet či Sin-ťiang a k tomuto dedičstvu sa v 20. storočí prihlásili aj nástupnícke režimy cisárskej dynastie, Čínska republika a po roku 1949 Čínska ľudová republika. Roku 1884 sa táto oblasť stala administratívnou súčasťou Číny a názov Sin-ťiang, „nové pohraničné územie“, ilustroval čínsky nárok na kontrolu tohto strategicky dôležitého územia spájajúceho Východnú Áziu s Centrálnou Áziou. Diplomatické zákulisné súboje medzi Britskou Indiou a cárskym Ruskom o rozšírenie vplyvu do oblasti Sin-ťiangu sa čínskej cisárskej vláde podarilo eliminovať, ale zánik dynastie roku 1911 znamenal aj oslabenie čínskeho vplyvu v Sin-ťiangu. Vnútornými konfliktami zmietaná Čínska republika nedokázala priamo spravovať túto vzdialenú oblasť, v ktorej hlavné slovo získali čínski guvernéri formálne deklarujúci lojalitu centrálnej vláde, ale v skutočnosti vládnuci autonómne využívajúc v prvom rade politickú podporu a hospodársku pomoc Sovietskeho zväzu, ktorý sa pokúšal šíriť komunistickú revolúciu ďalej na východ. Sovietska národnostná politika sa systematicky usilovala vytvoriť novú etnickú identitu turkického obyvateľstva Sin-ťiangu, tradične sa definujúceho v prvom rade cez sunnitský islám, ktorý vyznávali. V 20. rokoch vytvorené etnonymum Ujgur bolo odkazom na dávno zaniknutú ríšu z 8.–9. storočia, ktorá nemala s Ujgurmi 20. storočia geograficky, jazykovo či kultúrne takmer nič spoločné. Rodiace sa ujgurské etnické povedomie vyvolalo v období mocenského vákua v 30. a 40. rokoch pokusy o vytvorenie vlastného štátu v častiach dnešného Sin-ťiangu, ktoré však pretrvali iba krátko. Východoturkestanská republika vyhlásená roku 1933 na juhu Sin-ťiangu vydržala iba rok, pokusy obnoviť ju na severe viedli k jej opätovnému založeniu a vďaka sovietskej podpore fungovala v rokoch 1944–1949. Postavenie Sin-ťiangu a Tibetu  vo vzťahu k Pekingu má mnohé paralely, ale na rozdiel od Centrálneho Tibetu, Sin-ťiang ako samostatný politický útvar, v ktorom by Ujguri zohrávali dominantnú úlohu, nikdy v histórii neexistoval.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Založenie Čínskej ľudovej republiky roku 1949 zmenilo aj postavenie Sin-ťiangu, ktorý sa stal provinciou nového štátu. Od roku 1949 sa výrazne zmenilo etnické zloženie Sin-ťiangu, roku 1955 formálne vyhláseného za Ujgurskú autonómnu oblasť: zatiaľ čo roku 1949 250 000 Chanov, etnických Číňanov, predstavovalo približne 5% obyvateľov Sin-ťiangu, dnes tvoria Chanovia 40% obyvateľov 19-miliónového Sin-ťiangu, v ktorom 8 miliónov Ujgurov tvorí už iba 45% obyvateľstva (v Sin-ťiangu žije aj približne 7% Kazachov a iné menšie etniká). Štátom podporované presídľovanie Chanov do Sin-ťiangu v 50. rokoch malo prispieť jednak k oslabeniu separatistických tendencií a jednak k lepšiemu využitiu hospodárskeho potenciálu oblasti. Doteraz fungujúce sinťiangské „výrobné a budovateľské oddiely“ (neexistujúce v iných častiach Číny) tvorené v prevažnej miere demobilizovanými vojakmi zohrávajú kľúčovú v poľnohospodárstve, ale strategický význam pre Čínu majú v prvom rade bohaté náleziská zemného plynu a ropy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rovnako ako iné etnické minority, aj Ujguri boli do polovice 70. rokov vystavený radikálnej maoistickej politike s cieľom asimilovať ich. Začiatkom 50. rokov štát spustil násilnú protináboženskú kampaň, ktorá sa ešte zintenzívnila v období tzv. kultúrnej revolúcie (1966–1976), keď boli prenasledované akékoľvek prejavy ujgurskej identity vrátane používania jazyka. Postmaoistické uvoľnenie na prelome 70. a 80. rokov viedlo okrem iného k obnove náboženského života a posilňovaniu etnickej identity. Podobne ako v Tibete, aj v Sin-ťiangu v 80. rokoch došlo k rozsiahlej obnove náboženských inštitúcií, mešít a madrás, koránových škôl. Islámske náboženské autority, odmietajúce sekulárny marxistický režim v Pekingu, si získavali v spoločnosti čoraz väčší vplyv a aj v časti sekulárnej ujgurskej inteligencie (vzdelávanej, paradoxne, v čínskych vysokých školách) vzrastali protičínske nálady a prejavy ujgurského nacionalizmu. Ten ešte zosilnel po zániku Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov, keď etnicky, nábožensky, kultúrne a jazykovo blízke národy sovietskej Strednej Ázie získali nezávislosť a vzbudili tak aj v Ujguroch (pri)veľké očakávania. Roku 1990 vypukli veľké protičínske protesty v Kašgare, ďalšia vlna protestov sa prevalila viacerými oblasťami Sin-ťiangu v rokoch 1997-1998. Čínska vláda na požiadavky posilnenia menšinových práv a náboženských slobôd reagovala a reaguje tradičnými, aj v Tibete rovnako neúspešne uplatňovanými receptami: dôrazom na ekonomický rozvoj a zvyšovanie životnej úrovne, ideologickou propagandou a masívnou prítomnosťou policajných a vojenských jednotiek. Z čínskych materiálov venovaných národnostnej a náboženskej politike je zrejmé, že problematiku Sin-ťiangu vnímajú oficiálne miesta veľmi vážne a separatizmus vnímajú ako reálnu hrozbu. V súvislosti so Sin-ťiangom čínske materiály hovoria o tzv. „troch silách”, t. j. o etnickom separatizme, medzinárodnom terorizme a náboženskom extrémizme, ohrozujúcich stabilitu a územnú integritu Číny. Štátne orgány sa preto rozhodli podriadiť náboženský život v Sin-ťiangu prísnejšej kontrole a táto sa ešte zintenzívnila po 11. septembri 2001, keď čínska vláda v rámci „vojny proti terorizmu” stúpencov nezávislosti označila za islamistických teroristov a zvýšila represie voči islámu. Čínske úrady spájajú zástancov nezávislosti Ujgurska s islámským prostredím a výsledkom sprísnenej kontroly bolo zbúranie niekoľkých mešít postavených bez oficiálneho súhlasu úradov, zákaz účasti neplnoletých osôb na modlitbách v mešitách (inak im hrozí vylúčenie zo školy), či povinné ideologické previerky pre imámov v rokoch 2001-2002. Napäté vzťahy medzi chanskou majoritou a Ujgurmi sa zhoršili v priebehu olympijského roku 2008, keď sa v Sin-ťiangu odohralo niekoľko ozbrojených útokov na čínske vojenské zložky. Masové demonštrácie Ujgurov a Chanov v Urumči, hlavnom meste Sin-ťiangu, začiatkom júla 2009 čínskej i svetovej verejnosti názorne ilustrovali krehkú stabilitu v Sin-ťiangu. Počas nepokojov prišlo o život takmer 200 ľudí (väčšina Chanov), policajným a vojenským oddielom trvalo niekoľko dní, kým sa im podarilo získať kontrolu nad konfliktami medzi Ujgurmi a Chanmi v centre mesta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Riešenie problému Sin-ťiangu (rovnako aj Tibetu) môže priniesť iba demokratizácia pekingského režimu a rešpektovanie ľudských práv v celej Číne, čo je podmienkou akéhokoľvek posilňovania menšinových práv, zmenšovania zasahovania štátu do náboženstva či faktického uplatňovania autonómnych práv garantovaných čínskou ústavou. V čínskej spoločnosti existuje široký konsenzus, že Sin-ťiang i Tibet sú historicky súčasťou čínskeho územia a navždy ňou aj ostanú. V prípade, že demokratizačný proces v Číne bude postupný a koordinovaný, alternatíva získania nezávislosti Sin-ťiangu či Tibetu nie je podľa môjho názoru veľmi reálna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

P.S.: Koncom novembra sa v Bratislave a ďalších mestách uskutoční ďalší ročník festivalu Jeden svet, na ktorom sa budú premietať aj filmy o Číne, Tibete a ďalších častiach sveta, ktorým sa venujeme na tomto blogu. Okrem iného možno vidieť aj film Desať podmienok lásky o ujgurskej exilovej aktivistke Rebije Kádír. V piatok 26. novembra o 20,00 sa zúčastním diskusie o minulosti i súčasnosti Ujgurov v klube A4 – Nultý priestor.

Martin Slobodník

Orient

Orient

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík:  Blízky východĎaleký východIndiaJuhovýchodná ÁziaVšeobecnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu