reklama

Inštitúcia dalajlámu v tradičnom Tibete

Dalajlámovia od polovice 17. storočia do roku 1951 vládli v Centrálnom Tibete a vo svojich rukách spájali politickú moc i náboženskú autoritu. Súčasný dalajláma Tändzin Gjamccho je štrnástym predstaviteľom tejto línie tibetských hodnostárov a jeho život v exile, kontakty so svetovými politikmi a predstaviteľmi iných náboženstiev predstavujú výrazný odklon od tradičných životopisov predchádzajúcich dalajlámov a ilustrujú komplikovaný vývoj vTibete v II. polovici 20. storočia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Inštitúcia dalajlámu vychádza z dvoch základných myšlienok buddhizmu: z viery v znovuzrodenie a z koncepcie tzv. trojitého tela. Predstava o tom, že život jedinca sa neobmedzuje iba na jedinú pozemskú existenciu, tvorí súčasť indických predbuddhistických svetonázorových smerov spätých s hinduizmom a formujúce sa buddhistické učenie na prelome 6. a 5. storočia pred n. l. túto predstavu akceptovalo. Podľa týchto tradícií sa ľudský jedinec pohybuje v nekonečnom reťazci znovuzrodení, z ktorých sa nemôže vymaniť, až pokiaľ nedosiahne precitnutie, vyslobodenie z tohto kolesa utrpenia a neodíde do nirvány. Jeho jednotlivé znovuzrodenia sú podmienené skutkami vykonanými v predchádzajúcich existenciách (zákon karmy). Každá cítiaca bytosť je v súčasnej podobe znovuzrodením predchádzajúcej existencie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Učenie o troch telách je výsledkom neskoršieho vývoja buddhizmu, keď sa na prelome letopočtov konštituovala jeho mahájánová vetva. Termínom trikája sa označujú tri Buddhove telá: „telo Buddhovho učenia, dharmy”, ktoré reprezentuje pravé bytie Buddhu a je identické s nirvánou; „telo blaženosti”, symbolizujúce telá buddhov v nebeských sférach a nakoniec „telo premeny” (tibetsky tulku) – z hľadiska inštitúcie dalajlámu najdôležitejšie. Telo premeny je pozemské telo buddhov, bódhisattvov a ďalších osvietených buddhistických majstrov, ktorí zo súcitu prichádzajú na svet, aby ostatným cítiacim bytostiam pomohli dosiahnuť vyslobodenie z kolobehu reinkarnácií. Tibetský buddhizmus pozná množstvo tulkuov vytvárajúcich línie znovuzrodencov. Medzi najznámejších tulkuov patria dalajláma a pančhenláma, ale vo väčšine kláštorov doteraz zastávajú najvyššie funkcie takíto hodnostári (v populárnej literatúre často nepresne označovaní ako „žijúci Buddhovia”), uctievaní ako reinkarnácie opátov a významných učencov miestneho významu. Inštitúcia tulkuov slúži na zachovanie politickej a náboženskej kontinuity kláštorných inštitúcií. Tulkuovia predstavujú príklad vrodeného spoločenského statusu, keďže svoje postavenie – po nevyhnutnej identifikácii prostredníctvom kvalifikovaných lámov – získavajú automaticky narodením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Práve zachovanie kontinuity a stabilizovanie ekonomického a spoločenského vplyvu jednotlivých škôl viedlo v niektorých tibetských buddhistických školách k alternatíve vyhľadávania nástupcov po smrti najvyššieho hodnostára – mnícha žijúceho v celibáte, ktorý nemal prirodzených dedičov – pomocou mechanizmu tulkuov. Takýto model výberu nástupcu nahradil starší spôsob dodnes aplikovaný v buddhistickej škole Sakjapa, kde sa najvyšším hodnostárom školy stával synovec, a tak všetci čelní predstavitelia patrili do rodu Khön. Dalajláma nebol v tibetských dejinách prvou hlavou buddhistickej školy, ktorá bola identifikovaná ako tulku. Už v staršej škole Karma-kagjüpa po smrti jej zakladateľa Düsum Khjenpa koncom 12. storočia jeho nástupcu, 2. gjälwa-karmapu, nevybrali na základe rodových vzťahov, ale lámovia určili Karma Pakšiho ako znovuzrodenie zakladateľa školy a založila sa tak tradícia, ktorej zatiaľ posledným ohnivkom je súčasný 17. gjälwa-karmapa Orgjän Thinlä Dordže.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Škola Gelugpa, ktorej najvyšším znovuzrodencom je práve dalajláma, teda volila medzi dvoma alternatívami nástupníctva. Zakladateľom tejto školy bol severotibetský učenec Congkhapa (1357–1419). Významnú úlohu pri formovaní osobitnej buddhistickej školy zohral jeho žiak Gendündub, ktorý po smrti Congkhapu získal najväčší vplyv. Po Gendündubovej smrti identifikovali jeho znovuzrodenie. Už v tomto období bol najvyšší predstaviteľ Gelugpy pokladaný za emanáciu bódhisattvu Avalókitéšvaru, reprezentujúceho v tibetskom buddhistickom panteóne bódhisattvu súcitu, ktorý naslúcha utrpeniu cítiacich bytostí a pomáha im dosiahnuť cieľ na ceste za osvietením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najvyššieho predstaviteľa školy Gelugpa spočiatku ešte neoznačovali titulom dalajláma. Titul získal až tretí v línii znovuzrodencov, Sönam Gjamccho a so spätnou platnosťou sa tak označujú aj jeho dvaja predchodcovia. Udelenie titulu bolo výsledkom tradičného tibetsko-mongolského spojenectva: Sönam Gjamccho mal záujem posilniť postavenie Gelugpy v Tibete, a keďže tibetské aristokratické rody podporovali staršie školy, obrátil sa na vodcu tümedských Mongolov Altan chana. Počas vzájomného stretnutia roku 1578 pri jazere Kökenúr v severnom Tibete mongolský šľachtic udelil Sönam Gjamcchovi titul dalajláma, zložený z mongolského slova dalaj („oceán“) a tibetského láma („učiteľ, guru“), čiže „láma, ktorého cnosť a múdrosť sú bezbrehé ako oceán”. Tibeťania však termín dalajláma nepoužívajú a tohto hodnostára úctivo označujú epitetami „drahokam spĺňajúci všetky priania” (jižin norbu), „drahocenný víťaz” (gjälwa rinpočhe), „prítomné zrodenie” (kundün), „veľký vládca” (gongsa čhenpo), prípadne „ochranca” (kjabgön).

Do polovice 17. storočia dalajláma predstavoval iba jedného z mnohých tulkuov v období neexistencie centrálnej vlády, keď sa jednotlivé buddhistické školy usilovali posilniť vlastný mocenský a hospodársky vplyv. Až 5. dalajláma Ngawang Lozang Gjamccho výrazne zasiahol do politického vývoja krajiny a zmenil postavenie dalajlámu v tibetskej politickej a náboženskej hierarchii. 5. dalajláma pri presadzovaní svojich zámerov opäť siahol po osvedčenom spojencovi – západomongolskom kmeňovom zväze Chošúdov. Ich vodca Gušri chan na čele mongolského vojska vtiahol do Centrálneho Tibetu, porazil všetkých protivníkov Gelugpy a roku 1642 inštaloval 5. dalajlámu do funkcie politického a náboženského vodcu krajiny. Centrálny Tibet a niektoré okrajové územia opäť po troch storočiach podliehali centralizovanej vláde v Lhase a škola Gelugpa vďaka politickému vplyvu no i rozsiahlemu systému kláštorov dominovala v náboženskom živote. Dalajláma sa stal najvyšším – a jediným – reprezentantom Tibetu. Pred dosiahnutím plnoletosti politické záležitosti spravoval regent a dalajláma sa pod dohľadom skúsených tútorov venoval štúdiu buddhizmu. Tradičným sídlom dalajlámov sa koncom 17. storočia stal palác Potala pri Lhase, kde sa schádzala aj vláda.

Mandžuská dynastia Čching, ktorá od roku 1644 vládla v Číne, sa v 18. storočí usilovala posilňovať svoj vplyv v Centrálnom Tibete a oslabovať vplyv dalajlámu v politických záležitostiach na úkor cisárskych úradníkov. Mnohí z vtedajších dalajlámov zohrávali len symbolickú úlohu, čo sa však zmenilo na konci 19. storočia, keď sa moc cisárskej Číny v Tibete výrazne oslabila. Vtedy sa svojej funkcie ujal 13. dalajláma Thubtän Gjamccho, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších štátnikov Tibetu. Búrlivý politický vývoj v Tibete na začiatku 20. storočia, keď do Lhasy prenikli najprv britské vojská (1904) a neskôr čínska cisárska armáda (1910) ho prinútili hľadať útočisko v čínskom a o pár rokov v indickom exile. Vďaka pobytu v Indii mal možnosť zoznámiť sa s modernou štátnou správou, vzdelávacím systémom, priemyslom a po návrate do Lhasy roku 1913 začal presadzovať modernizačné zmeny. Odpor konzervatívneho buddhistického duchovenstva zabrzdil jeho plány. Po jeho predčasnej smrti v roku 1933 nastalo v Tibete isté mocenské vákuum, ktoré neumožnilo realizovať mnohé dôležité reformy a tibetské politické a náboženské elity neboli pripravené čeliť tlaku východného suseda po založení Čínskej ľudovej republiky v októbri 1949.

Martin Slobodník

Orient

Orient

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík:  Blízky východĎaleký východIndiaJuhovýchodná ÁziaVšeobecnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu