reklama

India (zamyslenie)

Čo je to India? India je priestor. Už dávni geografi nemali jasno v tom, čomu vlastne zodpovedá. Domáci Indovia ju v staroveku volali Árjávarta (zem Árjov) alebo Bháratavarša (krajina kráľa Bhárata) a neraz jej pripisovali mýtické rozmery. Slovo India však predstavuje historicko-kultúrne podmienený názov pre krajinu/krajiny, ležiace východne od rieky Indus. Sanskrtské pomenovanie tejto rieky - Sindhu - prešlo do perzštiny ako Hinduš a odtiaľ do gréčtiny ako Indos, z čoho následne vzniklo v súčasnosti svetoznáme pomenovanie India.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Jej západná hranica tak bola pomerne dobre vymedzená spomenutým juhoázijským veľtokom. Východné ohraničenie tohto územia sa menilo v závislosti od historických prameňov. Napríklad známy antický geograf žijúci v Alexandrii, Claudius Ptolemaios (2. st. n. l.), začlenil pod názov India aj časti dnešnej Juhovýchodnej Ázie a v ešte v širšom kontexte (od Kábulu až po Vietnam vrátane Indonézie, sic!) ju pod názvom al-Hind chápali arabskí geografi – tu niekde má základ zemepisné rozlišovanie medzi Prednou a Zadnou Indiou. Na druhej strane Peržania nazývali Indiu Hindustánom a pod týmto názvom mysleli najmä územie dnešného Pakistanu a juhovýchodného Afganistanu. Na rozdiel od nich však stredoveké indické texty písané v perzštine často odkazujú na Hindustán ako na územie medzi severoindickými riekami Ganga a Jamuna. Navyše, pomenovanie Hindustán bolo v neskoršej dobe aplikované na celú Indiu a vo význame Indickej republiky sa často používa aj dnes. Čínsky pútnik Süan Cang (7. st. n. l.) hovorí o krajine Tchien-ču a myslí ňou predovšetkým krajiny dnešných štátov India a Pakistan, a iné čínske pramene, zdôrazňujúc regionálne členenie, hovoria o piatich Indiách (Wu-tchien-ču). Až donedávna, do roku 1947, keď sa starý indický svet rozdelil na viacero krajín, názov India zodpovedal tiež svetovému regiónu (alebo ak chcete, makrokultúrnej zóne), ktorý je dnes geograficky vymedzený ako Južná Ázia a okrem Indickej republiky do neho patria moderné  štáty Pakistan, Bangladéš, Nepál, Bhután, Šrí Lanka a Maledivy. Súčasné pomenovanie India však zodpovedá predovšetkým Indickej republike. Vo výpočte rôznych chápaní „zemepisnej“ Indie by sa nepochybne dalo pokračovať. Jedno je isté: ktokoľvek o nej písal či ju navštívil,  zriedka pochyboval o tom, že nejaká India existuje a že je to obrovská krajina, v ktorej žijú ľudia, ktorí nie sú ani Číňanmi, ani Peržanmi, ani Arabmi, ale Indmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

India sú ľudia. Rôzni ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi (môžeme ich počítať na desiatky aj na stovky). Mamy, otcovia, deti, ale aj veľké osobnosti, seriózni obchodníci, šmelinári, askéti, pútnici, podivíni či radostne korumpovateľní politici (niečo nájdete napríklad tu http://www.tehelka.com/). Tak ako inde vo svete, aj v Indii žijú len ľudia so svojimi radosťami a starosťami. Čo z nich však robí Indov? Veľmi zjednodušene povedané, delia sa na kasty a vytvorili náboženské systémy, ktoré dodnes fascinujú západný svet (pretože je omnoho menej Číňanov, Afričanov alebo Indiánov, ktorých skutočná India a Indovia zaujíma). A vytvorili indickú kuchyňu! A jógu a ájurvédu a k tomu všetkému dali svetu nulu. Kasty sú kontroverznou témou a preto o nich radšej skúsim napísať inokedy. Pre dnešok len toľko, že mnohí Indovia tradične neveria na rovnosť ľudí, ani len v princípe. Francúzsky antropológ Louis Dumont výstižne zaradil Indov do kategórie „homo hierarchicus“. Na druhej strane indický literárny vedec a folklorista A. K. Ramanujan vysvetľoval prístup Indov k svetu aj k samým sebe ako „context sensitive“. Povedané ironicky: natlačiť ľudí len pod jednu jedinú kategóriu akéhosi fiktívneho „človeka“ mohli len humanisti na Západe, t.j. tam, kde Ramanujan nachádza prístup, ktorý nazýva „context free“. Idealisti. Zoberme si ako príklad tzv. indickú spiritualitu. Guru, meditácia, vnútorný mier, rozplynutie sa vo večnosti. To všetko pôsobí podmanivo krásne, pokiaľ neprídeme do Bombaja a nesnažíme sa hľadať mier pod mostom, či nesedíme v džungli a neštípu nás komáre a iná milá háveď. Okrem toho pomerne veľkú časť Indov a nepochybne Juhoázijčanov tvoria muslimovia a medzi nimi by mnohí spiritualitu už hľadať nešli, veď Muhammad nebol Buddha. Čo na tom, že poznáme indických muslimov-jóginov či pírov (duchovný učiteľ v mystickom isláme), ktorí boha Višnua stotožnili s imámom Alím a Muhammadovu dcéru Fátimu chápali ako bohyňu Šakti? Context free a context sensitive má niečo do seba. Podobne ako starý európsky spor nominalistov s realistami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

India je čas. Napríklad aj preto, že existuje už veľmi dlhú dobu a nikto jej túto vlastnosť neupiera. Ani veľký arabský polyhistor a cestovateľ Al-Masúdí z desiateho storočia, ktorý popri tom, ako lamentoval, že vedy a vzdelanie upadajú, nezabudol zdôrazniť jej starobylosť a podobne aj európski orientalisti či jej dnešní nadšení popularizátori. Mnoho Indov verí v karmu a Karmabhúmí – zem (dobrých) činov – je tiež jeden z domácich názvov Indie. Karma znamená čin a všetky účelové činy podľa indickej filozofie nesú v sebe zárodky ďalších. Konať bezúčelovo však nie je také jednoduché, a preto Indovia hovoria, že sa budeme musieť ešte veľa krát v rôznych podobách narodiť, aby sme pochopili, čo také bezúčelové konanie vlastne znamená. A narodiť sa znovu a znovu chce čas. Možno preto sa Indovia nikam neponáhľajú, alebo nechápu, o čo vlastne ponáhľačom ide. A preto, keď sa pozriete v Indii v autobuse ľuďom na hodinky, zistíte aspoň polhodinové rozdiely. Spomínam si, ako som so svojim priateľom Dinéšom šiel na autobus z jednej dediny do druhej. Autobus prichádzal a my sme boli asi sto metrov od zastávky. Po našom som sa rozbehol, keď tu počujem Dinéšovo volanie, aby som počkal, že veď príde ďalší autobus. Prišiel. O dve hodiny.  Keď som sa mu nahnevane snažil vysvetliť, že sme mohli ísť tým prvým, udivene sa ma spýtal: Nepáči sa Ti tu? Daj si čaj, zapáľ si cigaretu, pokecáme. Zoznámim ťa s ďalšími ľuďmi, veď ideme len do vedľajšej dediny. Odvtedy som sa snažil už nikdy sa neponáhľať. Až doma.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

India je čas, priestor a ľudia. Veľa času, veľa priestorov a veľa ľudí. Preto, a v rámci svojej profesionálnej deformácie, som v nej vždy našiel všetko, čo sa len hľadať dá. Aj moderný svet bombajských a dillíjskych ulíc a shopping centier, aj svet roľníka spred pár storočí, aj internet, aj život bez elektriny. Ale o tom, čo všetko sa v nej dá nájsť a ako, z akých rôznych pohľadov (akademických, laických, cestovateľských či mojich osobných) sa na Indiu dá pozerať, napíšem niekedy nabudúce. V diskusiách na Sme vystupujem už pár rokov ako „musulman“ (správnejšie musalmán). Prečo? Hádam preto, lebo ma zaujímajú indickí muslimovia. A tak som sa k nim cez Sme nejako prihlásil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...aby som nezostal úplne context-free.

Dušan Deák

Orient

Orient

Bloger 
  • Počet článkov:  85
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík:  Blízky východĎaleký východIndiaJuhovýchodná ÁziaVšeobecnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu