Orient
Ako je to s ukameňovaním v isláme
V diskusii k môjmu minulému článku ma čitateľka Karin požiadala o vysvetlenie k téme ukameňovania v prípade nevery, ktoré sa spomína tu.
Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk) Zoznam autorových rubrík: Blízky východ, Ďaleký východ, India, Juhovýchodná Ázia, Všeobecné, Súkromné, Nezaradené
V diskusii k môjmu minulému článku ma čitateľka Karin požiadala o vysvetlenie k téme ukameňovania v prípade nevery, ktoré sa spomína tu.
Naposledy som spomenul, že sochy Buddhu v krajinách juhovýchodnej Ázie sú viac než len estetickým objektom alebo symbolickou pripomienkou Buddhovho učenia (Dhamma/Dharma). Sú oživené, naplnené „Buddhovskou prirodzenosťou“, funkčne sú „poľom zásluh“ (P. Buddhakhetta), ktoré môžu byť prenášané na iných ľudí alebo do objektov. Neplatí to pre všetky, ale vždy pre hlavné podobizne Buddhu v kláštoroch.
Alkohol vraj muslimovia nepijú. Veľakrát som však bol svedkom niečoho úplne iného. Konkrétne medzi arabskými muslimami po alkoholických nápojoch mnohí nielen bažia, ale si ich aj veselo dopriavajú.
V posledných dňoch som sledoval diskusie okolo pálenia Koránu aj tie, ktoré sa týkali Rómov a strelca z Devínskej. Priznám sa, že som sa často prichytil pri totálnej neschopnosti vyjadriť svoje myšlienky a zostal vo vákuu „čistého rozumu“, ktorý síce sám pre seba premýšľa, ale na nič neprichádza.
možno by bol o ňom napísaný nejaký epos, zložená nejaká opera (skôr hra nó alebo kabuki), postavená jeho socha... Táto by však nestála na najprestížnejšom mieste krajiny, priamo vo výklade hlavného mesta - na hrade nad riekou, kam sa upriami pohľad každého jedného cudzinca, čo sa plaví dole veľriekou...
Čo nevidieť sa skončí ramadán a život v islámskych krajinách vrátane Egypta sa vráti do štandardného rytmu. Opäť bude možné zaktivizovať sa v oblastiach, kde sú nevyhnutné manuálne práce. Archeologický výskum nevynímajúc...
Derge sa nachádza priamo na hranici Khamu a Centrálneho Tibetu. V minulosti patrilo (a platí to aj dnes) medzi významné centrá tibetskej vzdelanosti, keďže tu roku 1729 bola založená slávna tlačiareň, po tibetsky parkhang. Prechádzala tadiaľto aj známa obchodná cesta, spájajúca S’-čchuan s Lhasou. Čínski obchodníci dovážali do Tibetu čaj, ktorý Tibeťania vymieňali za v Číne veľmi cenené kone z tibetských plání.
Poďme sa ešte na chvíľku zohriať! Aspoň virtuálne zabehnime do Tuniska, kde je ortuť teplomera stále nad 25. A aby nám nebolo teplo len tak trochu, zájdime si západne od pobrežia, smerom do púšte. Čaká tam na nás jedno z najdôležitejších miest islámu. Hovorím o Kajrawáne.
Tradičné vyobrazenia Buddhu sú výsledkom snahy tvorcov zostať vernými tak fyzickej podobe historického Buddhu, ako aj zachytiť jeho „nefyzickú“ podobu prístupnú len zraku jasnovidcov, ktorá sa vyznačuje tridsiatimi dvomi hlavnými a osemdesiatimi vedľajšími znakmi „veľkej osoby“, predurčenej stať sa buď Buddhom alebo univerzálnym vládcom (maháčakravartin), podľa toho, či sa rozhodne pre náboženskú alebo svetskú kariéru.
Komentátor môjho predošlého článku upozornil na exotické slovo zajtún. Keďže sa mi nechcelo vymýšľať tému, vďačne som ho prijal ako námet dnešného príspevku.
Koncom 90.rokov sa v slovenskej televízii objavil film Čínske kúpele (Xizao). Ide o pôsobivý príbeh z jednej starej pekinskej štvrte, ktorý zachytáva miznúcu atmosféru verejných kúpeľov v čínskom hlavnom meste. Na čínskom severe, odjakživa zápasiacom s nedostatkom vody, domácnosti až donedávna neboli vybavené tečúcou vodou a tak návšteva takýchto kúpeľov bola dôležitou súčasťou nielen osobnej hygieny, ale aj spoločenského života. V kúpeľoch si mohol človek očistiť telo i ducha, nechať sa vymasírovať, dať si s kamošmi partičku šachu či pomôcť susedovi vyriešiť jeho rodinné problémy.
Minulú stredu sa začal v muslimskom svete ramadán, posvätný mesiac, počas ktorého je povinnosťou každého moslima dodržiavať pôst (po arabsky sawm), jeden z piatich pilierov islámu.
V nadchádzajúcich dňoch uplynie 63 rokov od politického rozdelenia juhoázijského subkontinentu. Na území, ktoré sa sformovalo z bývalej Britskej Indie a nominálne nezávislých indických kniežatstiev, vzniklo štrnásteho augusta v roku 1947 v rámci britského Commonwealthu domínium Pakistan (ktorého hranice vtedy zahŕňali aj dnešný Bangladéš, tzv. Východný Pakistan) a o deň neskôr, pätnásteho augusta, domínium India. Následne, v roku 1950, bola deklarovaná Indická republika a v roku 1956 Islámska republika Pakistan.
Po niekoľkých blogoch o japonskej realite dneška by som sa rád s Vami podelil o nevšedný zážitok spred mesiaca, keď mi bolo dopriate nadýchnuť sa starých čias a hlbokej japonskej religiozity.
Nie je to až tak dávno, čo sme sa vrátili z krajiny faraónov. Prežili sme tam štyri zaujímavé roky, ktoré boli pre nás veľkou životnou skúsenosťou. Zažili sme množstvo dobrodružných príhod, stretli veľa milých ľudí a spoznali miesta, o ktorých sa nám predtým ani nesnívalo.
Východný Tibet, Kham, bol vďaka svojej periférnej polohe mostom spájajúcim Tibet s Čínou, regiónom, v ktorom dochádzalo ku kontaktom medzi tibetskými buddhistickými majstrami a ich čínskymi žiakmi. Tibetský buddhistický inštitút Serta, kde v súčasnosti študujú aj stovky čínskych mníchov, nadväzuje na tieto tradície.
Napriek tomu, že nám vystupujú teploty vyše tridsiadky, aj v lete chodievame na dovolenky do krajín, kde je teplota ešte vyššia, hlavne do Egypta a Tuniska, kam lietajú chartery rovno z Bratislavy či Košíc. Niektorí volia skôr cestovanie na jeseň či v zime aj do iných arabských destinácií. Pre tých, čo sa rozhodli pre tieto destinácie, ponúkam zopár fráz, ktoré vám vylepšia vzťah s miestnym Arabom a komunikačných zákonitostí, ktoré vám ho uľahčia. Milé prekvapenie a ocenenie druhej strany za to stojí!
„Chcete, aby sme tu popri politickej a finančnej kríze mali ešte aj krízu náboženskú?“ odpovedal na otázku ohľadom nápravy stavu mníšskej obce v Thajsku jeden politik. V súvislosti so sexuálnymi škandálmi sa hovorí o najväčšej kríze dôveryhodnosti Rímskokatolíckej cirkvi od čias reformácie...
V tomto prípade to nebol ani tak Blízky východ, ako skôr Blízky západ, a nedostali sme stadiaľ benzín, ba ani jeho názov.
Reakcia jedného z čitateľov našich blogov, v ktorej sa roztopašne dopytoval, čo má Izrael spoločné s Orientom, ma priviedla k hlbšiemu zamysleniu. Čo je vlastne Orient? Odkiaľ siaha a kam až? Označujeme sa za „orientalistov“ a berieme tento pojem za samozrejmý, ale – je až taký samozrejmý?