I love my India

Autor: Orient | 18.3.2011 o 19:03 | Karma článku: 5,85 | Prečítané:  1181x

Niekedy mám pocit, že prepojenie sveta vo všetkom možnom i nemožnom zasahuje do našich životov častejšie, ako by sme si želali. V tomto výroku prirodzene nehľadajte žiadne akademické kontexty. Je to len výlev nezvládnutej emócie s pomocou klávesnice, počítača, internetu a mnohých iných, viac alebo menej podstatných, faktorov.

Arabské revolúcie, západné špekulácie, „ticho“ v Afganistane, zemetrasenie v Japonsku, peripetie s Maďarskom, nové informácie o budovách „dvojičiek a tých ostatných“, zdražovanie ropy, predávanie letiska, očakávanie bájneho dvetisícdvanásteho... Ak nechcem byť hluchý a slepý, ak nechcem - či skôr neviem - byť ticho meditujúci jógin zavretý do vlastného sveta, alebo pokojný pustovník uprostred vravy a zhonu nášho najväčšieho veľkomesta (ktoré si predalo minimálne polovicu svojho hlavného námestia), ak nachádzam zmysel v zapájaní sa do diskusií a chcem aspoň tak trochu žiť, ako sa mám postaviť k prílevu toho „všeličoho“? K mlčiacej väčšine, ktorá, hneď ako dostane šancu, komentuje kade-tade po nete....  Ako sa vyrovnať s návratom na Slovensko?

Po dvoch mesiacoch v Indii, kam som opäť raz zavítal na výskum i k rodine, sa nejako neviem vrátiť späť. Nieže by sa mi to predtým nestalo, ale pociťujem zmenu omnoho intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Neviem sa vrátiť späť ani na blog a písať o Indii. Zažívam tie zvláštne chvíle, o ktorých mi už mnohí našinci rozprávali, keď sa vrátili domov. Že sa z návratu ani príliš netešia. Pretože „naše“ problémy, pretože zima a zamračené tváre, pretože.....Lenže ja sa chcem tešiť! Ako z toho von? Ako sa vrátiť späť do slovenského akademického priestoru a nebyť z neho deprimovaný, ako sa znovu pokúsiť písať blog o Indii tak, aby nebol len cestovateľskou fotopríručkou prvých dojmov (ktoré si vždy rád prezriem a cením) a ponúkol Vám to niečo málo, čo viem (alebo si aspoň myslím, že viem) o Indii? Tento text je tak trochu vyslobodením z myšlienok, ktoré nedajú pokoj. A preto ich radšej rovno vkladám na virtuálny papier obrazovky. A hmkám si melódiu známej indickej filmovej piesne I love my India.

V dnešných dňoch sa India pomaly blíži k letu a horúčavám. My sme zažili indickú jar. Kvety, kvety a kvety.

Na stromoch,

tFOTO01.jpg tFOTO02.jpg

tFOTO03.jpg tFOTO04.jpg

na kríkoch,

tFOTO05.jpg

dekoračne,

tFOTO06.jpg

a, samozrejme, pred chrámami,

tFOTO07.jpg

v chrámoch,

tFOTO08.jpg

na sandáloch hinduistického svätca,

tFOTO09.jpg

či na hrobe muslimskej svätice.

tFOTO10.jpg

Bola aj špina.

tFOTO11.jpg

Bol aj chaos.

tFOTO12.jpg

Aj smútok. Bez nich by to nebola India. India však nie je predovšetkým špinavá a predovšetkým chaotická, ako si viacerí, ktorí v nej strávia kratší čas alebo ju poznajú „zdiaľky“, zvyknú myslieť. Je aj špinavá, aj chaotická, ale aj krásna,

tFOTO13.jpg

milá,

tFOTO14.jpg

chutná,

tFOTO15.jpg

moderná,

tFOTO16.jpg

vynaliezavá,

tFOTO17.jpg

s kopcom zábavy a pre mňa vždy osviežujúcou schopnosťou vystreliť si zo seba samej.

Uff, uff, hovorieval Indián Winnetou. Tak som to všetko zo seba dostal. Zajtra je hólí, jeden z najväčších indických sviatkov, a keď nechcem vystrieľať všetky pozitívne náboje, ktoré mi prinieslo napísanie tohto textu, a napísať aj niečo zmysluplné o hólí, načim zastaviť prsty.

I love my India, ale bez Slovakie by mi to šlo ťažko...

 

Dušan Deák

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?