Adrenalínová zábava na kolesách

Autor: Orient | 8.3.2011 o 17:30 | Karma článku: 4,84 | Prečítané:  813x

Tak ako minule, aj teraz zostanem v Izraeli a poreferujem o šoférovaní na izraelských cestách. V prvom rade treba poznamenať, že cesty sú tu kvalitné, s hustou sieťou diaľnic a rýchlostných ciest. Hlavná komunikačná (a zatiaľ jediná spoplatnená) tepna č. 6 umožňuje dostať sa za pár hodín zo severu krajiny na juh. Cesty sa neustále obnovujú; zdalo by sa, že jazdenie po nich je maximálna pohodička. Ale len dovtedy, kým nejazdíte každodenne a nenarážate na špecifické maniere lokálnych vodičov. Napríklad, keď sa domáci šoféri, samozrejme bez smeroviek, drzo tisnú pár centimetrov pred vami do vášho jazdného pruhu. Alebo v pripájacom pruhu, tesne na vašej úrovni, dupnú na plyn v snahe zaradiť sa pred vás. Vtedy radšej dupnete na brzdu, ináč hrozí osudové stretnutie. Je to poriadna skúška nervov a neraz aj spisovnej slovnej zásoby...

Keďže sme strávili niekoľko rokov v Egypte, môžeme hodnotiť, že dopravná situácia v Tel Avive nie je až taká chaotická ako v Káhire. No podobné spôsoby a technika šoférovania ako u egyptských susedov zapúšťajú korene aj v Izraeli. Ťažko povedať, či je to vplyvom izraelských Arabov, sefardských židov, alebo iba šlendriánstvom v autoškole.

Vo všeobecnosti sa javí, že izraelskí vodiči sú agresívni, sebavedomí a silno veria, že sú tými najlepšími na svete. Keď sa k tomu pridá aj porušovanie predpisov, arogancia a značná bezohľadnosť, vzniká reálne riziko dopravných nehôd. V ich počte sa Izrael zaraďuje v štatistikách na popredné miesta.

Izrael - krajina motorkárov a mopedárov

Miestni vodiči sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných skupín: na tých, ktorí idú pomalšie ako vy, a na tých, ktorí sú rýchlejší (viď tiež knihu A. Colorniho: Israel for Beginners, Jeruzalem 2011/5771). Do prvej skupiny patria väčšinou začiatočníci. Tým, asi ako jedným z mála, nechýba istá dávka opatrnosti. Opatrní sú aj niektorí majitelia obzvlášť exkluzívnych drahých mašín. V snahe neoškrieť ich dodržiavajú medzi autami maximálne možné vzdialenosti. Početná je aj vodičská skupina, ktorá sa stačí za jazdy venovať telefonovaniu či esemeskovaniu (teraz nemám na mysli čakanie na križovatke - tam stíha väčšina smskovať, čítať noviny a knihy, upravovať si frizúry a make up, lakovať si nechty, holiť sa, zisťovať aktuálny stav v nosných dutinách či robiť poriadok v šanonoch). V jednej ruke volant, v druhej mobil - stavím sa, že keby mal miestny obyvateľ štyri ruky, nejako zamestná všetky. Neviem ako, ale takíto „všehostíhači“ majú zrejme magickú schopnosť sledovať jedným okom mobil a druhým dianie na vozovke. Robia síce chaos, ale pre nich je podstatné, že stihli dopísať a poslať sms. A ešte na vás budú s údivom pozerať, čo sa jedujete, keď im budete slušnými gestami a trúbením dávať najavo nesúhlas s ich správaním. Ak by sa totiž náhodou vaše autá ťukli, tak verte, že na vine budete vy - mali ste na dotyčného viac trúbiť, alebo sa inými manévrami starať o jeho komfort.

Mopedári sa dokážu predrať aj cez tú najužšiu medzeru medzi autami

K pomalým šoférom patria aj zaslúžilí veteráni - veková kategória od 70 do 100 a viac rokov. Týchto šoférov je tu, v porovnaní so Slovenskom, oveľa viac. Seniori majú tiež svoje pravidlá cestnej premávky. Jedným z nich je šoférovanie po stredovej deliacej čiare, resp. tesne pri nej (je vcelku jedno, či je plná alebo prerušovaná). Darmo na nich trúbite či blikáte, pravdepodobne vás ani nepočujú, ani nevidia, lebo tvrdohlavo pokračujú po svojej trase. V takýchto prípadoch treba dávať obzvlášť pozor, lebo neviete, kedy sa dané auto začne pozvoľna sunúť do vášho pruhu.

Izraelskí vodiči sa naviac vyznačujú aj nerozhodnosťou. Do jazdných pruhov sa nezaraďujú priebežne. Keď chcú odbočiť doľava, resp. doprava, nerobí im žiadny problém prejsť na poslednú chvíľu cez niekoľko jazdných pruhov, alebo sa na križovatke postaviť kolmo na smer jazdy – inak sa totiž z najviac ľavého pruhu doprava (či opačne) odbočiť nedá.

Motorkár si razí cestu medzi vozidlami

A teraz niečo o rýchlych a superrýchlych jazdcoch, tzv. maniakoch či dobrovoľných darcoch orgánov. Pre tento špecifický druh nie je vôbec dôležitý spôsob a bezpečnosť jazdy, ale čo najrýchlejší presun do cieľa. Asi vedia, že zdržiavať sa na ceste je nebezpečné, preto sa snažia svoje vystavenie riziku čo najviac skrátiť. A tak bezhlavé predbiehanie, myšičky, nepoužívanie smeroviek či prechádzanie cez plnú čiaru a na červenú je bežnou súčasťou ich jazdného repertoára. Cesty patria jedine im a vy len tak nadskakujete v sedadle, keď okolo vás prefrčia.

Osobitosťou mnohopočetnej skupiny mopedárov a motorkárov je úžasná schopnosť vopchať sa aj do toho najužšieho priestoru medzi autami. Každá škáročka musí byť vyplnená. Žiadne čakanie v rade. Surovo sa musia predrať pomedzi všetky stojace autá a pekne sa vedľa seba zoradiť rovno pred vami - ak nie v strede križovatky, tak určite aspoň na prechode pre chodcov. Nervózne čakajú na zelenú a keď sa konečne rozsvieti, vyštartujú ako rakety stredného doletu.

Motorkári pripravení vyštartovať

Charakteristickým druhom sú taxikári. Tí sa chovajú, akoby sa ich pravidlá cestnej premávky netýkali vôbec. Málokedy sa stretnete s taxikárom, ktorý používa smerovky či naberá a „prepúšťa“ zákazníkov tak, aby vám nebránil v ceste. Ich obľúbenou činnosťou je náhle zastavenie na akomkoľvek možnom a či nemožnom mieste - napr. na križovatke, keď zasvieti zelená, na prechode pre chodcov či dokonca v strede cesty. Zjavne predpokladajú, že pasažieri sú rovnakí kamikadze ako oni. Môžete sa rozčuľovať ako chcete, pozerajú na vás ako na ufóna. Domáci sú na takéto spôsoby asi zvyknutí, no nás cudzincov to dosť vytáča.

Nemenej nebezpeční sú vodiči autobusov. Za prekročenie rýchlosti im asi nedávajú pokuty, ale bonusy. Často sa rútia hlava-nehlava po diaľniciach, plne obsadení, menia smer jazdy bez upozornenia a veľmi radi sa udomácňujú v najrýchlejšom jazdnom pruhu. Tento je veľmi obľúbený aj medzi ostatnými izraelskými šoférmi - či už sú to rútiaci sa cestní piráti, kamionisti, ale aj komótnejší jazdci. Tým zjavne nedochádza, že ich slimačie tempo môže šoférom za nimi privodiť poriadne stúpnutie hladiny adrenalínu.

V dopravnej zápche na ceste do Jeruzalema

A ešte jedno zistenie. Izraelskí vodiči sú veľmi tvoriví a invenční. Veď koho už by len napadlo cúvať na kruhovom objazde, skúšať na ňom skratku v protismere, či na ňom rovno zaparkovať. Taktiež parkovanie osobných áut na autobusových zastávkach je bežná vec. Autobusy potom zastavia priamo v strede cesty a vy sa môžete tešiť na nové vzrušujúce zážitky...

V poslednej dobe mám akési šťastie na „tvorivých“, arogantných, či pomalých šoférov. Dokonca som bola nedávno na jednej z hlavných telavivských križovatiek svedkom dopravnej nehody v priamom prenose. Vodička stredného veku nezvládla svojho tátoša, narazila do deliaceho múrika medzi dvoma smermi, odrazila sa od neho a pristála s autíčkom na boku. Našťastie ju vytiahli živú a nezranenú, zato však dosť prekvapenú - zrejme jej auto ešte nikdy predtým nelietalo.

Po tom všetkom, čo som tu napísala, sa mi zdá, že si netreba nechať ničiť nervy správaním sa domácich vodičov a lepšie je vypustiť paru na blogu. Oni tak či tak zostávajú nezainteresovaní, až pokiaľ nepokrivia plechy a následne sa nepobijú o to, kto bol na vine. Jazdenie v Izraeli je jednoducho adrenalín. Niekedy vám pomôžu s odreagovaním sa aj zábavné a výstižné nápisy na (fekálnych) autách, ako napr. „Your shit is my business“...

O tom, ako sa k vyčíňaniu vodičov stavia miestna polícia, by sa tiež dalo veľa napísať. Keď sa manžel minule rozčuľoval kvôli pred ním sa plaziacemu policajnému autu a zahlásil: “Uhnite už konečne!“, náš malý syn pohotovo zareagoval: „Ocííí, a prečo chceš, aby tí policajti uhnili?

 

Simona Hudecová

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?