Koncoročné sviatky

Autor: Orient | 23.2.2011 o 18:18 | Karma článku: 4,34 | Prečítané:  767x

Po dlhšej odmlke opäť pozdravujeme čitateľov nášho blogu. Tento príspevok bol vlastne hotový už v decembri, avšak pre technické, pracovné a zdravotné dôvody sa k vám dostáva až teraz. Je už síce po sviatkoch, o ktorých sme písali, avšak sviatkov nie je nikdy dosť, a preto snáď uvítate krátke reminiscencie.

Od predošlých príspevkov z krajiny faraónov urobíme exodus. Jednak je teraz v Egypte trochu nevyspytateľná situácia a jednak zmieňované sviatky spravidla s Exodom súvisia.

O Izraeli sa traduje, že je to krajina s najväčším počtom sviatkov na svete. Nečudo, jej obyvatelia sú rozumní a preto pracujú, aby žili, avšak nežijú, aby iba pracovali. Okrem toho je Svätá zem domovom troch abrahámovských monoteistických náboženstiev, takže sa vždy nájde nejaký ten dôvod na sviatok. Dokonca aj Vianoce sa tu slávia v troch fázach, od 25. decembra (Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára), cez 6. resp. 7. januára (podľa juliánskeho kalendára), až po 19. januára (keď ich oslavujú jeruzalemskí Arméni).

Posledná tretina gregoriánskeho roka býva bohatá aj na židovské sviatky. Tie majú spravidla pohyblivý dátum, pretože vychádzajú z tradičného lunárneho kalendára. Najhlavnejšie sú Roš ha šana - židovský Nový rok, Jom kippur - Deň zmierenia, Sukkot - Sviatky stánkov a Simchat tóra - ukončenie osláv Nového roka a  začatie nového celoročného cyklu čítania tóry (čiže piatich kníh Mojžišových). V roku 2010 uvedené sviatky pripadli na september, v decembri nasledovala Chanukka.

Roš ha šana znamená po hebrejsky "začiatok roka". Oslavuje sa prvé dva dni v mesiaci tišri. Z európskeho hľadiska oslava trvá tri dni, pretože v židovskom kalendári sa ďalší deň začína už po západe slnka. Ľudia cestujú a navštevujú sa, pobožní židia by sa cez tento sviatok (podľa talmudu, čiže výkladu tóry, momentálne už 5771.) narodenín Adama mali zúčastňovať predpísaných modlitieb a obradov. Mali by v tento „súdny deň“ aj obnoviť svoju duchovnú silu ponorením sa do seba, meditáciou a sebaskúmaním. Človek má spoznávať vlastné chyby a zbaviť sa hriechov. Starodávny symbolický úkon na tento účel sa v talmude nazýva tašlich. Veriaci vstúpi do tečúcej vody a vyprázdni do nej z vreciek chlebové omrvinky. V synagógach sa oba dni stokrát trúbi na baraní roh šofar. Na Nový rok si židia tiež želajú „lešana tova“, čiže dobrý rok. Posielajú si blahopriania, podobne ako u nás na Nový rok. Ďalšou milou ľudovou tradíciou je jedenie rozkrojených jabĺk s medom. Typickým symbolom sú aj granátové jabĺčka, reprezentujúce plodnosť a hojnosť v ďalšom roku.

Desať dní po novoročných sviatkoch začína najvýznamnejší sviatok židovského kalendára, Jom kippur (deň pokánia). Je to deň prísneho pôstu, spočívajúci v 24 hodinovom zdržaní sa jedenia aj pitia. Tiež je zakázaná akákoľvek práca či telesné pôžitky, napr. kúpanie sa. Platí zákaz nosenia koženej obuvi pri návšteve synagógy. Koža bola totiž v minulosti symbolom prepychu. Tento zvyk môže byť mnohým v súčasnosti neznámy a tak môžu byť prekvapení, keď vidia modliacich sa oblečených v slušných oblekoch, ale obutých v teniskách či iných, neveľmi elegantne vyzerajúcich topánkach. Na Jom kippur odpúšťa Boh niektoré minulé hriechy, avšak pod podmienkou ich úprimného oľutovania a duševnej očisty. Podstatou je teda zmierenie sa s Bohom, pričom k zmiereniu by malo dôjsť aj medzi ľuďmi navzájom.

Zaujímavé je zažiť Jom kippur na vlastnej koži. Všetky inštitúcie, obchody, banky a reštaurácie sú pozatvárané. Je malá šanca, že by sa dalo kúpiť čo i len niečo na pitie. Na uliciach vládne úplný pokoj, keďže v tento deň nesmú jazdiť ani žiadne dopravné prostriedky s výnimkou sanitiek a polície. Obyvatelia pobrežnej planiny sú v tomto ohľade veľmi disciplinovaní, pretože na uliciach naozaj nenájdete žiadne idúce vozidlo. Určite sa tu však premáva množstvo bicyklistov, ktorí si aspoň raz v roku môžu vychutnať túto jedinečnú atmosféru bez hluku, keď cesty patria iba im a peším. Celé rodiny sa pokojne prechádzajú po cestách, ktoré sú inokedy od skorých ranných hodín do neskorého včera preplnené autami. Má to niečo do seba a takýchto dní by mohlo byť aj viac. Ruch sa zrazu zastaví a všetko na pár hodín úplne stíchne. Príroda tento deň tiež len víta.

Pokojná jomkippurská cyklistická atmosféra

Štyri dni po ukončení Jom kippuru, prichádza Sukkot - Sviatok svätostánkov. Je nielen poľnohospodárskym sviatkom, keďže sa slávi na jeseň, v čase zberu úrody a vinobrania, ale aj náboženským - spojeným s vyššie spomínaným Exodom Izraelitov z egyptského otroctva cez púšť, kde 40 rokov putovali a stanovali. Je to sviatok radosti trvajúci sedem dní. Ako spomienku na putovanie si židia stavajú v záhradách svojich domov stany, v nich bývajú aj jedia. Tieto jednoduché príbytky sú postavené tak, aby bola cez ne viditeľná obloha a hviezdy. Netreba hádam ani dodať, že najväčšiu radosť zo stánkov majú, samozrejme, deti.

Ďalším zo sviatkov je Simchat tora, čiže sviatok ukončenia a zároveň otvorenia celoročného cyklu čítania tóry. Pre deti je to zároveň prvá príležitosť vstúpiť do synagógy. Po Simchat tore nasledujú dva bežné mesiace, po ktorých prichádza spravidla decembrová Chanukka - sviatok svetiel, do istej miery pripomínajúci naše Vianoce.

Jedličky nie sú vo Svätej zemi úplne bežné

Chanukka je spojená so znovuzasvätením jeruzalemského chrámu. Okrem tohto náboženského však má aj historicko-politický rozmer. Osemdňový sviatok vychádza totiž z dôsledkov povstania Makabejcov proti helenizácii židov pod vládou Seleukovcov v 2. storočí pred Kristom. V dôsledku helenizácie napríklad odišiel opačným smerom ako Mojžiš - do Egypta - kňaz Oniáš. Zvyšky sídla s chrámom, ktorý založil, sa nachádzajú pri dnešnej Tell el-Jehúdíji, v nílskej delte. Ako vidno, napriek Exodu tu stále existovalo silné prepojenie.

Vianoce aj Chanukka majú v medzinárodných školách vyhradené na oslavu svoj deň

Ale späť do Svätej zeme - po porážke dynastie Alexandrovho diadocha sa kňazi dali očisťovať chrám. Našli však už len jednu nádobu s rituálne čistým olejom pre chrámový svietnik, nevyhnutný pre zachovanie funkcie chrámu. Vďaka zázraku olej určený na jeden deň vydržal až dní osem, dokiaľ sa pripravili zásoby nového oleja. Chanukka sa tak oslavuje zapaľovaním svetiel v deväťramennom svietniku (chanukkiji), odlišnom od sedemramennej menory. Osem svetiel poukazuje na osem dní trvania zázraku, deviate svetlo – služobník šamaj – slúži na zapaľovanie ôsmich svetiel, v poradí sprava doľava - tak ako sa v hebrejčine píše a číta. Pri zapaľovaní sa schádza celá rodina, deti dostanú svoje vlastné svietničky, ktoré môžu (samozrejme, pod rodičovským dozorom sm_1.gif) zapaľovať a taktiež dostávajú „vianočné“ darčeky. Na sviatok sa viaže aj mnoho ďalších tradícií, ale o tom zasa niekedy nabudúce.

 

Simona Hudecová

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?