alebo – čo mi najviac chýba z japonskej kuchyne... Už dlhšie som nebol v Japonsku a začínam mať absťák. Samozrejme, jedna z vecí, ktoré mi chýbajú najviac, je tamojšie stravovanie. Japonsko je totiž gastronomický raj a jeho širokú škálu nenahradí podľa mňa ani taký Londýn. pokračovanie článku
O vojnách a rozbrojoch počúvame každý deň. V poslednom čase sme si zvykli, že to, kde sa bojuje, sú hlavne oblasti, ktoré vnímame ako „arabský svet“, prípadne „svet islámu“. Niekde v Ázii či Afrike. Tieto boje pre nás stelesňujú akýsi nový „stret civilizácií“. Keď počujem o nepokojoch v Londýne posledných dní, mám pocit niečoho iného. Akoby zatrúbili jednej civilizácii na ústup. pokračovanie článku
Keď som pred rokom počas operného turné v Japonsku navštívil zenový kláštor Eiheidži, písal som v našom orientalistickom blogu aj o špecifickom pití čaju, ktoré v Japonsku uviedol zakladateľ tohto kláštora, zenový majster Dógen niekedy po roku 1200. pokračovanie článku
Angličtina je v otázke botanického názvoslovia veľmi laxná, a hoci – napriek jej svetovosti – mám tento jazyk úprimne rád kvôli jeho literatúre a bohatosti, pravdou je, že slovenčina je v oblasti terminológie oveľa presnejšia. pokračovanie článku
Cez veľkonočné sviatky sme si opäť si urobili výlet do našej obľúbenej Galiley. Jednou z mnohých zaujímavých historických lokalít, ktoré sme navštívili, bol aj národný park Sephoris/Cippori, čiže rímska Diocézarea. pokračovanie článku
Na Tibetskej náhornej plošine sa nachádza množstvo miest, ktoré svojou prírodnou scenériou či historickými kláštormi priťahujú zahraničných a čínskych turistov i tibetských pútnikov. Tibet teda nie je iba Lhasa a palác Potala, i keď ten bol srdcom tradičného Tibetu. pokračovanie článku
Hoci sa revolúcia pre Egypťanov skončila rezignáciou bývalého prezidenta Muhammada Husního Mubáraka, demonštrácie v tejto najľudnatejšej a politicky najvplyvnejšej arabskej krajine pokračujú. pokračovanie článku
Nó sa považuje za najstaršiu dodnes živú tradíciu javiskového umenia na svete. Ako lyrická dráma delikátnej pompéznosti, v úzkom prepojení s fraškou kjógen, prežila šesť storočí a dodnes sa teší neutíchajúcemu záujmu japonského publika. pokračovanie článku
Jedna inteligentná bývalá sudkyňa síce povedala, že všetci o Blízkom východe píšu, ale málokto mu rozumie. Napriek tomu ma neodradila, aby som sa zaradil medzi píšucich... pokračovanie článku
Na ďalekej rovine Musaši v 41. roku panovania 12. cisára Keikó, piaty mesiac, piateho dňa lunárneho kalendára (111 n.l.) bola založená šintóická svätyňa Ókunitama. Podobne ako niektoré naše európske lokality nesie bohaté historické dedičstvo celých storočí. Od svojho vzniku po súčasnosť bola svedkom mnohých zmien v krajine a miestom nespočetných obradov a sviatkov. K nim patrili aj príležitosti, ktoré, aspoň ako sa zdá z historických zmienok, poskytovali priestor k neviazaným telesným rozkošiam. Pravda, v prísne rituálnom rámci dávnej japonskej spločnosti... pokračovanie článku
Pýtate sa, čo to je? Hm, teraz, keď som odsunula arabistické uvažovanie, mi prišiel na um džbán. No, od pravdy až tak ďaleko nie sme, len sa v tomto prípade musíme presunúť južnejšie, vzdušnou čiarou o čosi viac ako 4000 km, konkrétne do Sudánu. pokračovanie článku
Som na tom podobne ako Dušan, aj keď ja zasa v tom svojom. Nedávno som sa vrátila zo svojho obľúbeného Sudánu a hoci mám zážitkov neúrekom, idú zo mňa ako z chlpatej deky. Jedna z tém, ktorá mi stále chodí po rozume, je vnímanie životného prostredia a postoje k nemu. pokračovanie článku
Počas uplynulej soboty a nedele v Indii oslavovali hólí – jeden z najpopulárnejších sviatkov hinduistickej Indie. pokračovanie článku
Niekedy mám pocit, že prepojenie sveta vo všetkom možnom i nemožnom zasahuje do našich životov častejšie, ako by sme si želali. V tomto výroku prirodzene nehľadajte žiadne akademické kontexty. Je to len výlev nezvládnutej emócie s pomocou klávesnice, počítača, internetu a mnohých iných, viac alebo menej podstatných, faktorov. pokračovanie článku
Žiaľ, slastné oddávanie sa príjemnej japonskej jari a očakávanie pučania sakúr prerušila smutná katastrofa, ktorá v piatok postihla východné pobrežie Japonska. pokračovanie článku
Máte aj vy pocit, že už je tu jar, napriek tomu, že do prvého jarného dňa chýba ešte týždeň a pol? Slnečné lúče, spev vtákov, narcisy vo váze.. Marec je skrátka úžasným mesiacom so všetkými tými premenami a novou životnou energiou v prírode. S podobnou radosťou vítajú tento mesiac aj Japonci, ktorí sa pomaly začínajú tešiť na sviatok "Hana macuri" – Sviatok pozorovania kvetov. Oslavy závisia od geografickej polohy a tiež od dlhodobejšieho meteorologického stavu. Každý rok meteorologická agentúra spolu s verejnosťou sledujú tzv. "sakura zensen" – sakurový front, ktorý sa posúva od juhu (od Rjúkjúskych ostrovov, kde sakury rozkvitajú už v januári), cez ostrovy Kjúšú, Šikoku a turistické ciele Kjóto a Tókjó, ktoré zaplaví belostná krása sakúr koncom marca alebo začiatkom apríla. Najsevernejší ostrov Japonska, Hokkaidó, či oblasti s vyššou nadmorskou výškou potom rozkvitajú o pár týždňov neskôr. pokračovanie článku
Tak ako minule, aj teraz zostanem v Izraeli a poreferujem o šoférovaní na izraelských cestách. V prvom rade treba poznamenať, že cesty sú tu kvalitné, s hustou sieťou diaľnic a rýchlostných ciest. Hlavná komunikačná (a zatiaľ jediná spoplatnená) tepna č. 6 umožňuje dostať sa za pár hodín zo severu krajiny na juh. Cesty sa neustále obnovujú; zdalo by sa, že jazdenie po nich je maximálna pohodička. Ale len dovtedy, kým nejazdíte každodenne a nenarážate na špecifické maniere lokálnych vodičov. Napríklad, keď sa domáci šoféri, samozrejme bez smeroviek, drzo tisnú pár centimetrov pred vami do vášho jazdného pruhu. Alebo v pripájacom pruhu, tesne na vašej úrovni, dupnú na plyn v snahe zaradiť sa pred vás. Vtedy radšej dupnete na brzdu, ináč hrozí osudové stretnutie. Je to poriadna skúška nervov a neraz aj spisovnej slovnej zásoby... pokračovanie článku
Popri novom termíne „karóši“, o ktorom nedávno písal Radovan Škultéty, v japonskom prostredí figuruje aj klasickejší termín, vzťahujúci sa k pracovnej výkonnosti. Je to „hatarakibači“, včely robotnice, a Japonci ho používajú na samých seba, keď sa porovnávajú s inými národmi. Toto označenie môže mať v závislosti od kontextu pozitívny alebo negatívny odtienok. pokračovanie článku
Po dlhšej odmlke opäť pozdravujeme čitateľov nášho blogu. Tento príspevok bol vlastne hotový už v decembri, avšak pre technické, pracovné a zdravotné dôvody sa k vám dostáva až teraz. Je už síce po sviatkoch, o ktorých sme písali, avšak sviatkov nie je nikdy dosť, a preto snáď uvítate krátke reminiscencie. pokračovanie článku
Dnes som sa rozhodol nahliadnuť do krajiny vychádzajúceho slnka a venovať sa téme u nás dosť nezvyčajnej - karóši alebo smrť z prepracovania. Nepatrí medzi japonské slová, ktoré prenikli do slovnej zásoby slovenčiny ako bonsaj, ikebana, samuraj, gejša či karate. Na Slovensku je to zatiaľ neznámy pojem – v štatistikách ministerstva zdravotníctva sa prepracovanie ako príčina smrti neuvádza – v Japonsku sa však z karóši za posledných 20 rokov stal závažný spoločenský problém. Podľa oficiálnych štatistík každý rok v dôsledku enormného preťaženia pri každodenných nadčasoch zomrie, zostane trvalo zdravotne postihnutých či sa pokúsi o samovraždu niekoľko stoviek Japoncov. U ďalšej tisícky sa vyvinie určitá forma duševnej choroby. Tieto čísla neustále stúpajú – a pritom ide len o vrchol ľadovca. pokračovanie článku
Čína, krajina s obrovskou silou tradícií, úspešne vzdoruje westernizácii a svoje sviatky si, na rozdiel od nás, udržiava a rozvíja. V tomto blogu by som chcel nadviazať na príspevok kolegu Ivana Rumánka a našincovi stručne priblížiť Sviatky jari alebo tradičný čínsky Nový rok. V Číne a jej kultúrnom okruhu je to najdôležitejší rodinný sviatok, ktorý sa spája s množstvom zvykov a tradícií. Zaujímavé je, že v sebe kombinuje prvky našich Vianoc a Veľkej noci. pokračovanie článku
Po urputnom tigrom roku tu máme zajačí rok – rok najjinovejšieho znamenia čínskeho zverokruhu. Zajac sa spájal s prastarým čínskym mýtom o Mesiaci, a Číňania na tvári mesačného splnu rozoznávajú nie ľudskú tvár, ale zajačicu, tlčúcu v tégliku legendárny liek nesmrteľnosti. S týmto práve súvisí, že ľudia narodení v tomto roku – teda všetci tí, čo majú v tomto roku vek 0, 12, 24 či niektorý vyšší 12-násobok rokov – sa vraj dožívajú vysokého veku. pokračovanie článku
Zrejme sa najde len málokto, kto by nepočul o čínskych bojových umeniach alebo wu-šu, známych u nás skôr pod ľudovým názvom kung-fu. Ako spôsob sebaobrany a vojenského tréningu sú v Číne známe od najstarších čias. Za ich „tvorcu“ sa označuje legendárny Žltý cisár, pravda však je, že zmienku o nich nájdeme napríklad už v Konfuciovych Hovoroch (tradične 5.stor. p.n.l.). pokračovanie článku
Obrovský ohňostroj, petardy, oslavy, davy na uliciach alebo aspoň pripíjanie vonku s fľašou šampanského - nič také v arabskom svete nenájdeme. Akurát tak v Dubaji, ktorý musí byť výnimočný a musí mať všetko naj, ale bez viditeľnej fľaše. Alebo raz za čas pri pyramídach v egyptskej Gíze, kde sa veľkolepým koncertom a v zábleskoch svetiel všetci v slávnostnej atmosfére prenesú do nového roka. Samozrejme, európski či americkí rezidenti v arabských krajinách si tento deň pripomínajú po svojom, väčšinou v spoločnosti svojich krajanov. pokračovanie článku
„Nože sa zoberme a poďme si všetci zatancovať na pesničku, ktorá bola hitom skôr, než prišla na svet tvoja mama!“ (The Beatles: Your Mother Should Know) pokračovanie článku
Všetko spôsobil jeden verš jednej piesne. Určite si spomínate na úspešný hit „Dievča z Tókja“ z 90ych rokov. Ja osobne mám na ňu veľmi milé osobné spomienky - japončinu Jókinho hlasu vtedy pánom Skrúcanému a Nogovi naspievala moja dobrá priateľka, kolegyňa japonologička, a ja som na nejednej zábave či svadbe učil spoločnosť tancovať k tej piesni japonský ľudový tanec bon-odori. V piesni sa protagonista vyznáva k láske k japonskej dievčine slovensky bláznivým „Haraší mi z teba, Joko“ a vychvaľujúc Jókine japonské cnosti, priznáva jej medzi iným: „a ikebanu viazať vieš“. A vtedy sa to stalo: dovtedy sa ikebana aj u nás ako všade inde na svete aranžovala, upravovala vo váze. Odvtedy sa u nás – „viaže“. Hoci, ikebana sa vôbec neviaže, ani tá japonská, ani tá slovenská. pokračovanie článku
Už čakám ako na spasenie na moment, keď si sadnem na gauč, zapálim si sviečku, kadidlo alebo prinajmenšom najnovšiu vonnú lampu a otvorím knihu. Patrím k tým čitateľom, ktorí si vychutnávajú knihu v knižnej podobe, majú radi šuchot stránok a vôňu papiera. Na druhej strane chápem aj tých, ktorí dnes uprednostňujú čítačky elektronických kníh a aj preto moja prvotina „Arabský svet – Iná planéta?“ už figuruje na zozname kníh, ktoré sa dajú kúpiť i v tejto podobe. Ale späť k mojej podvečernej atmosfére. Neskorá jeseň a zima mi navodzujú náladu na niečo z iného sveta. Niečo čarovné, mystické. A práve do toho mi pekne zapadá aj moja najnovšia publikácia „Príbehy zo Sumhuramu. Počuli ste o nej? Že nie? Tak tu je čosi o tom, ako vznikala. pokračovanie článku
Vodič vystúpil zo strieborného Mercedesu, vzal moje tašky a uložil ich do kufra. Otvoril mi dvere a ja som si sadol na zadné sedadlo. Auto sa pohlo a z parkoviska pred našou fakultou sme vyšli na cestu k reštaurácii, ktorá patrí k International College. pokračovanie článku
Zdravím všetkých fanúšikov Orientu. Od môjho posledného príspevku uplynuli už dva... no dobre, tri mesiace. Pohľad na štatistiku hovorí, že článok Cena vody bol prečítaný 547-krát, počet reakcií: 3. (Asi to mohlo byť napísané aj lepšie, ja viem.) Dôležité však je, že po jeho publikovaní ma viacerí čitatelia upozornili, aby som zvážil, akým témam sa budem v budúcnosti venovať, aby som sa vyhol konfliktu s mocou. Čínskou, samozrejme. Slovensko je síce od Číny pomerne ďaleko, ale zase nie až tak ďaleko. Čože by sa mi teda mohlo stať? pokračovanie článku
Začnem rovno citátom z diskusie. “Boris, čo nerozumieš na tomto článku? Je to predsa vysvetľovanie nevysvetliteľného a obhajoba neobhájiteľného. Tú ženu treba zabiť, lebo je iná a všetkých naokolo to strašne štve.” pokračovanie článku
Včera som si prečítal správu o tom, ako v Pakistane odsúdili kresťanku Asia Bibi na smrť za rúhanie. pokračovanie článku
Pred mesiacom sa na mojom blogu objavila krátka japonská báseň tanka. Niektorí boli možno sklamaní, iní znechutení, niektorí sa cítili priam oklamaní. Či dokonca nahnevaní. Som si však istý, že boli aj takí, ktorí si povedali – „zaujímavý nápad“. pokračovanie článku
Spája nás FascinÁzia; kultúry a krajiny Orientu sa stali súčasťou našich životov. Spolupracujeme v rámci OZ Pro Oriente (www.prooriente.sk)
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
